Častokrát si ľudia mylne myslia, že život podľa eko pravidiel je finančne náročnejší a nepohodlnejší. Ale opak je však pravdou, v mnohých prípadoch šetrí peniaze a najviac samozrejme šetrí životné prostredie. Už od detských rokov sme boli vedené k tomu, aby sme neplytvali potravinami, aby sme si šetrili oblečenie a prakticky sme zrecyklovali a využili čokoľvek čo sa dalo. Je až neuveriteľné, koľko rôznych interiérových ozdôb možno vyrobiť zo starých vecí či oblečenia alebo koľko kompostu vznikne za jeden rok a dá sa výborne použiť ako prírodné hnojivo.
Niektoré možnosti na zelenší život skutočne nie sú drahé a v konečnom dôsledku z nich máte nepochybne lepší pocit. Aspoň pokiaľ vám na prírode a životnom prostredí skutočne záleží. Nemusíte hneď kupovať hybridné auto, vyberať bio potraviny iba podľa ceny ako záruky kvality a kompletne zrušiť svoj doterajší šatník.
Na ekologický životný štýl sa dá prejsť pekne postupne a šetrne k peňaženke, pretože aj malé zmeny s dobrým úmyslom sa počítajú.
A k niekoľkým kuchynským zmenám, ktoré sa oplatí zaradiť do bežného života patria aj tieto:
1. Zámena papierových utierok
Papier je síce prírodný materiál a celkom dobre sa v prírode rozkladá, ale je skutočne nutné zakaždým malým fliačikom či vyliatou vodou zobrať novú a novú papierovú kuchynskú utierku, pretrieť ňou a jednoducho ju vyhodiť? Iste je to pohodlné a rýchle, ale jednoznačne plytvajúce. Okrem toho, že tieto papierové utierky samozrejme niečo stoja (čo ročne nie je až tak malá suma), logicky ich nepoužívaním neprodukujeme zbytočný odpad. Celkom prakticky sa dajú nahradiť látkovými (bavlnenými, ľanovými a pod.) utierkami. Tie možno prať, ak sú biele aj vyvárať, a vďaka správnym eko pracím prostriedkom z nich aj poľahky odstrániť škvrny z malých kuchynských nehôd.
2. Varenie v pare, parnom hrnci
Spôsob, ktorý šetrí čas strávený v kuchyni, financie aj energiu. Varenie v pare dokáže ušetriť až do 70% času oproti klasickej príprave a je skutočne univerzálnejšie ako by ste si mysleli. Zelenina, mäso i dezerty sa dajú pripraviť aj na pare a takto sú aj oveľa zdravšie so zachovaním vitamínov a minerálnych látok. Naviac varenie v pare vytvára menej smogu a emisií ako napr. plynový sporák. A čo je jeden z najlepších dôvodov na varenie v pare z hľadiska ekologického prístupu, nevyžaduje veľké množstvo vody pri príprave jedál.
3. Varenie a pečenie so zostatkovým teplom
Neušetrí tak veľa energie ako varenie v pare, ale vypnúť sporák či rúru na pečenie 5 – 10 minút pred dokončením jedla tiež prispieva určitou časťou k šetriacemu mechanizmu. Úplne perfektne sa dá tento spôsob aplikovať pri varení cestovín, ktoré vo vriacej vode ešte trochu zmäknú, ale zase nie až do rozvarenia a výsledkom budú správne „al dente“ pokrmy.
4. Pestovanie vlastnej úrody
Čoraz viac ľudí sa vracia k záhradkárčeniu a robí im veľkú radosť pozbierať svoju úrodu. Zelenina, ovocie, ale aj bylinky sa dajú vypestovať aj v menšom vyvýšenom záhone, prípadne niektoré druhy aj na balkóne. Plusom je, že viete ako ste ich pestovali, čím ste ich hnojili a hlavne neplatíte predražené sumy za to, že do supermarketov docestovali z teplejších oblastí a že ich cenu tak zvýšili aj pohonné hmoty a preprava ako celok. Nehovoriac o tom, aký dopad má táto preprava a spotreba pohonných hmôt na ovzdušie a emisie, ktoré všetci dýchame.
5. Koniec plytvaniu s potravinami
Na celom svete sa vyhodí viac ako 1 miliarda potravín do koša. Buď zhnijú, pokazia sa alebo ich jednoducho vyhodíme. Podľa štatistík sa najviac plytvá zeleninou a ovocím, ktoré logicky podliehajú skaze o niečo rýchlejšie, ale častokrát najmä v supermarketoch ide o vyhodenie do odpadu z dôvodu ich nedokonalého vzhľadu. Problém však nie je jednoduchý a nezáleží len na tom, že sa takto nelogicky vyhadzujú. Keďže sa zbytočne vyhadzujú, pri ich pestovaní sa rovnako zbytočne použila voda a energie a tiež zbytočne sme do nich investovali peniaze, ktoré sme vlastne vyhodili akoby do vzduchu. Nehovoriac o tom, že k nám opäť zbytočne docestovali cez polovicu sveta. A čo z toho vyplýva? Naučme sa nekupovať ZBYTOČNE veľa potravín do zásoby, keď vieme, že ich takmer určite nespotrebujeme. Zmeňme svoje nákupné zlozvyky, prípadne využime možnosť tzv. FOODSHARINGu, kedy sa neskonzumované potraviny s blížiacim sa dátum spotreby dajú umiestniť do verejných, pouličných chladničiek, z ktorých si môže zobrať jedlo kto potrebuje. Na Slovensku taká chladnička existuje v Bratislave vďaka občianskemu združeniu Free Food.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára