Keď sa povie november, väčšina ľudí si predstaví dážď, silný vietor a hmlu sprevádzajúcu celý deň až do zotmenia. Čím viac listov opadne zo stromov, tým viac sa približuje posledný jesenný mesiac v roku a s ním aj nostalgická nálada. Prázdne stromy a kríky, žiadne pestrofarebné kvety a nekončiaca úroda, všetko už ostáva zahalené akýmsi tajomnom. Záhrada spustne...ale taký je život, lebo ten v novembrovej záhrade má vlastné pravidlá, pre niekoho trochu pochmúrne až smutné, pre iného dokonale završujúce kolobeh života v nej počas každučkého roka. Niektoré rastliny sú už uložené na spánok pod perinkou z ihličia alebo jutovej fólie, z iných nám ostali už len semienka a budú mať svoju šancu sa prejaviť opäť budúci rok na jar. Ako to robia, že dokážu prečkať až do jari a potom pomaličky rozvinúť kúsok po kúsku, lístok za lístkom, aby opäť zažiarili pre našu radosť?
A napriek tomu, že sa nám môže zdať, že život v záhrade akosi utíchol, o to viac nás teší každá návšteva vtáčieho obyvateľa v krmítku pri pravidelnom dopĺňaní energie, ale aj výnimočné mihnutia sa veveričky na ihličnatých stromoch :)
Kým prišli prvé mrazíky a chladnejšie počasie, predsa sme si užili aj niečo z jesennej pestrosti zaplavenej v slnečných lúčoch. Kde tu sa ešte objavili rôzne farby na listoch konárikov alebo v tráve, ale zo všetkých rastliniek už vyžaroval pokoj, že odovzdali všetko, čo mohli a že sa znovu uvidíme v plnej sile s prvým radostnejším štebotom vtáčikov začiatkom jari.
Počasie bolo často ako na hojdačke, ale boli aj dni, kedy sme si vychutnali prechádzky čarovnou prírodou. Stačilo nám trocha teplejšie oblečenie, šál a rukavice a s úsmevom na perách sme objavovali nové cestičky v lesoch alebo z diaľky pozorovali jelene a srnky.
No a potom sa začal náš boj s časom o preteky :)) Keď začali meteorológovia avizovať prvé mrazy, spozorneli sme, poprikrývali a zviazali sme, čo sme mohli, ale tiež sme pozbierali naozaj poslednú úrodu a pôdu pripravili na zimný odpočinok. Pohľad na čerstvo pooranú pôdu, pohrabané lístie a pokojné, tiché zákutia v záhrade nám dáva možnosť snívať o nových záhradných dobrodružstvách, ktoré nás v budúcej sezóne čakajú. No a teraz si už pomaličky môžeme aj plánovať, aké zmeny chceme budúci rok urobiť. Niečo treba presadiť, niečo dosadiť, niečo viac ostrihať a niečo zasa obnoviť. Takže plány a ciele sú jasné, len si aj my musíme trošičku zimne oddýchnuť a načerpať sily:)
pozdravujú vás Veve a Lulu ;-)
Mas pravdu. Krmitko je oziveni zahrady v zimnich mesicich. Ja sama jsem se konecne dokopala k porizeni. Koupila jsem si toto https://www.dilnahammer.cz/ptaci-krmitko-rubikus-dijon.html a hnedka po umisteni tam letaji ptacci a hnedka je veseli na zahrade.
OdpovedaťOdstrániťTo je skvele, ze vtaciky si krmitko hned nasli, lebo nie vzdy sa osmelia do noveho krmitka. Ale o to mas teraz vacsiu radost, pozorovat ich, je velmi zabavne :)
Odstrániť