Záhrada je skutočne magické miesto. Možno si to veľakrát ani neuvedomujeme, ale neustále sa v nej niečo deje. Veľa javov môžeme pozorovať každý deň, na iné musíme čakať iba raz za rok, niektoré sa odohrávajú pod zemou, iné vo výškach, no a potom sú tu ešte tie javy, ktoré voľným okom nikdy neuvidíme a prakticky by sme o nich ani nikdy nevedeli. Vedci pravidelne prichádzajú s novými objavmi a štúdiami, ktoré vysvetľujú správanie živočíchov, rastové fázy jednotlivých rastlín a mnoho iného. Jedna podobná štúdia uzrela svetlo sveta na začiatku tohto roka a konkrétne sa týkala zvuku.
V prírode, v záhrade oceňujeme najmä to, že si v tichu môžeme oddýchnuť, načerpať energiu a niekedy aj popremýšľať o dôležitých životných udalostiach. Ticho pôsobí ako balzam na dušu, ale ruku na srdce, v prírode nikdy nie je úplné ticho. Stále môžeme počuť šum vetra prechádzajúci cez listy na stromoch, spev vtákov, či bzučanie hmyzu. Jednoducho, zvuk je elementárnou a nevyhnutnou súčasťou prežitia, ale čo ak sa táto hypotéza netýka len živočíchov, ale aj rastlín. Zvláštne? Možno a možno aj nie.
Výskumníčka Lilach Hadany z univerzity v meste Tel Aviv, testovala túto hypotézu a publikovala ju na serveri bioRxiv. Výsledky naznačujú, že v minimálne v jednom prípade, rastliny môžu počuť, a to im zaručuje skutočne evolučné výhody. Poviete si, ako takýto test asi prebiehal? Konkrétne pozorovaním rastliny s názvom Oenothera drummondii, po slovensky ide o pupalku dvojročnú alebo prvosienku večernú. Výsledkom bolo zistenie, že v priebehu niekoľkých minút snímania vibrácií z krídel opeľovačov, rastliny dočasne zvýšili koncentráciu cukru v nektáre svojich kvetov. Kvety im slúžili ako uši a osvojili si špecifické frekvencie včelích krídel. Dokonca pri tom významnú úlohu zohráva aj tvar kvetov, mnohé z nich majú miskovitý alebo lievikovitý tvar a práve ten zaručuje ešte lepšie prijímanie a zosilňovanie zvukových vĺn.
Keďže opeľovanie je kľúčom k rozmnožovaniu rastlín, výskumnícky tím skúmal práve kvety a práve druh Oenothera drummondii, pretože v Tel Aviv-e voľne rastie na pláži i v parkoch a okrem dostupnosti, má aj dlhý čas kvitnutia, čiže produkuje merateľné množstvá nektáru. V laboratóriu boli kvety vystavené 5 zvukovým podnetom: tichu, nahrávke včiel medonosných zo vzdialenosti 4 cm a počítačom generovaných zvukov v nízkej, strednej a vysokej frekvencii. Výsledkom bolo, že počítačom generované zvuky nemali žiaden vplyv na zvyšovanie koncentrácie cukru. Vystavenie kvetov nahrávkam zvukov včiel však dalo jasnú odpoveď, pretože do 3 minút sa koncentrácia cukru zvýšila z 12 – 17 % na 20 %. Tieto výsledky sú viac ako povzbudivé a môžu potenciálne viesť aj k úspešnejšiemu krížovému opeľovaniu. Výsledky nijako neovplyvnili faktory ako miesto rastu alebo ročné obdobie. Viac o tomto výskume nájdete v štúdii na stránke biorxiv.org alebo v článku nationalgeographic.com
Napriek zaujímavým výsledkom ostáva stále veľa otázok. Sú nejaké “uši“ kvetov lepšie pri určitých frekvenciách ako ostatné, prečo je pupalkový nektár sladší, keď včely sú známe tým, že rozoznajú zmeny v koncentráciách cukru už pri zmene 1 – 3 % alebo aj, aké molekulárne a mechanické procesy riadia vibrácie a odpoveď vo forme sladšieho nektáru.
Ako hovorí spolupracovníčka tohto výskumu Marine Veits: „Chcela by som, aby ľudia pochopili, že sluch nie je len pre uši."
A my by sme zase rady dodali, že ľudia by mali vysádzať rastliny, ktoré lákajú hmyz a opeľovače. Viac by sme sa mali zaujímať o tieto drobné živočíchy, pretože bez nich nebudeme mať úrodu, ale ani potravu pre iné zvieratá. Hmyziemu vyhynutiu sme sa venovali aj na našom instagrame @bioekologika a okrem hmyzieho hotela plánujeme vysádzať aj oveľa viac rastlín, ktoré sú medonosné. Napríklad borák, levanduľa alebo nechtík nám v záhradách nechýbajú, ale veľmi rady by sme zasadili lipu a vŕbu, aby sme získali naozaj pestrú potravu pre včielky :)
✍🏻 by Veve & Lulu
zdroj foto: pexels.com
0 komentárov:
Zverejnenie komentára