Každé ročné obdobie je pre nás dve svojim spôsobom krásne. A aj keď by sme ani sekundu neváhali povedať, ktoré je to naše naj, však pani jeseň :), zima za ňou zaostáva iba o kúsoček.
Patríme k nedočkavcom, ktorí s nadšením počítajú dni, kedy konečne na zem dopadnú prvé snehové vločky a pokryjú ju bielou perinou. Zima si už zvykla nastupovať akosi pozvoľnejšie a aj keď nás občas už v novembri pozdraví niekoľkými bielymi chumáčikmi, zvyčajne nemajú dlhú trvácnosť.
Žiaľ, je to spôsobené aj tým, že klimatické zmeny si už vyžadujú svoju daň za naše nezodpovedné správanie a systematické ohrozovanie životného prostredia. Nebolo to tak dávno, keď tá skutočná zima začínala už na začiatku novembra a s poslednými snehovými kôpkami sme sa lúčili až ku koncu marca. Dnes sme radi, keď vôbec nejaký sneh počas zimy napadne a keď sa vďaka mrazu udrží niekoľko týždňov, čím vytvorí priaznivú mikroklímu pre rastliny ukryté pod ním. Klimatológovia predpokladajú, že približne o 30 rokov budú na území Slovenska skôr upršané zimy, a to je prinajmenšom smutná predstava.
Táto zima sa však nakoniec nenechala zahanbiť. Vianoce boli klasicky skôr zelené ako biele, ale pár dní po nich...to už bol iný príbeh. Ako keby si príroda chcela vychutnať svoju moc a pripravila nám poriadnu snehovú nádielku :) Odhadzovanie snehu nemalo konca a to so sebou prinášalo aj starostlivosť najmä o menšie stromčeky a kríky, ktoré by pod takým náporom polámali svoje konáriky a kmene. Ale aj to je život záhradkára.
Zdá, že príroda sa už uspala, ale starostlivosť a pozornosť jej treba venovať neustále. Záhrada v zime väčšinu času ponúka paletu bielej a jemne modrej farby, neohuruje pestrými farbami, ale má svoje vlastné tromfy. Nevyhne sa farebným prekvapeniam, mrazovej obrube na lístkoch či tajuplne posypanými zoschnutými súkvetiami. A keď na čerstvo napadaný sneh zasvietia slnečné lúče mrazivého rána, neexistuje krajší okamih, ktorý by zimnú rozprávku opísal tak ako ligotavé vločky trblietajúce sa s každým pohybom.
Možno v zimnej záhrade nájdete jemný srieň alebo poriadnu vrstvu snehu, no aj tak je doslova pôvabná a dá sa v nej obdivovať a objavovať stále niečo nové. Ten nekonečný pokoj, občas prerušený rýchlym precupitaním veveričky alebo prelietajúcimi vtáčikmi, ktorí hľadajú potravu, je vlastne dokonalým oddychom prírody, kedy regeneruje sily a pripravuje sa ukázať nám svoju novú tvár už na začiatku jari.
Je to zároveň aj vynikajúci príklad toho, že z času na čas je potrebné sa stiahnuť, oddychovať, v tichu premýšľať a potom s načerpanou energiou realizovať svoje plány a myšlienky. Všetko má svoj čas a v prírode to platí dvojnásobne, presne vie, kedy je čas sadiť a kedy zbierať plody.
✍🏻 by Veve & Lulu
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára